Myslím si

Myslím si, že ťa milujem;

so zavretými očami plačem nad tým, že si.

Ako vidíš, bohovia,

prach a čas

predsa postavili medzi nás

také nezchodné hrboly hôr,

že ma z času na čas zachváti

závrat z lásky a

jej úzkostlivý strach.

V takých chvíľach schúlene sa bojím,

ako príroda okolo polnoci,

bez zvukov a znamení.

Potom

opäť verím, že patríme k sebe,

že ruku do tvojej som vložil.