Na údolí v rozkvitku záhradné kvieťa.
E' ancora verde il pioppo davanti la finestra,
i pred okny ešte sa zelená brest;
ancora fioriscono i fiori nella valle,
lež vidíš-li posla hen zimného sveta?
ma vedi l'arrivo dell'inverno là sopra?
Hôr na štíty sneh sa už sponáhľal sniest
La cima del monte è coperta di neve.
Dnu v srdci mi mladistvom žiar leta žhavie,
Nel mio cuore brucia il fuoco dell'estate
aj skvitá v ňom jar ešte veškerých krás;
ancora tutta la primavera ci fiorisce,
však, ajhľa, už sivejú vlasy mi tmavé,
ma vedi: nei miei capelli scuri
mi hlavu už ožihol zlej zimy mráz.
si mischiano già i primi grigi.
Cadono i fiori e la vita corre via...
Kvet opŕchne, uniká život ni tôňa...
Siediti amore, sulle mie ginocchia.
Poď, ženuška, na klin môj hopkaj si, hop!
Tu, che ora sul mio petto appoggi la testa,
Čo hlávku včul schýlilas’ do môjho lona,
domani magari piangerai sulla mia tomba.
či zajtra, ach, nesklesneš na môj už hrob?
Dimmi; se sarò io il primo a morire
Och, reč: jestli umriem prv, s nárkom či telo
mi coprirai gli occhi, piangendo?
mi pokrovom zastrieš? a zdolá-li zmiasť
E ti potrà poi convincere l'amore
raz láska ťa iného mládenca, smelo
di un altro ad abbondonare il mio nome?
že opustíš preň môjho priezviska vlasť?
Se dovessi buttare il velo da vedova,
attaccalo sulla croce della mia tomba,
Ak vdovský raz odhodíš závoj, jak prápor
io di notte salirò dal regno della morte
by čierny ho poves mi v náhrobný kríž:
e lo porterò làggiù con me.
ja vyjdem poň, mohyly odomknúc zápor,
Per asciugare le mie lacrime per te,
tak v polnoc, a so sebou vezmem ho v skrýš,
che mi hai dimenticato così veloce,
ním utrieť si slzy, tak bez zvláštnej biedy
e curare le mie ferite di cuore
žes’ zabudla druha, i bolestný šrám
perchè ti amerò ancora e anche là, per sempre!
si obviazať srdca, čo ešte i vtedy
ťa miluje, miluje večne i tam!