S drúkom si prišiel

jak bláznivý hríb pod javorom

(takto o teba dbajú sborom),

si v Siedmich túrňach pod zátvorom

a never, že raz utečieš.

Nač’ mliečne zuby v kameň vťal si?

nač’ ponáhľal, keď zaostal si?

Prečo nie v noci snívaval si?

Čos’ vlastne chcel? Máš odpoveď?

Sám seba vždy si odkryl márne,

rýpal si sa vždy v svojej rane,

chýrny si, ak si to mal v pláne.

No, blázon, dokiaľ trvá svet?

Miloval si? Kto sa ti dával?

Ukrýval si sa? Kto ťa štvával?

Ak vieš, zdolaj, čos’ nezdolával,

chlieb nemáš, nemáš ani nôž.

V Sedmoro túrní zavretý si,

buď rád, ak na ohrev ti zvýši,

buď rád, tu mäkký vankúš kýsi,

pekne naň hlavu svoju slož.