In memoriam T. P.

Môj neodvolateľný minulý čas ustavične rastie.

O jedného viacerí sú tí ktorí už nie sú.

počas vykopávok

v kostole mojej rodnej obce

našli veľa vecí

dôležití ľudia

stáročia

odpočívali

vo svojich hroboch

z kostí z mincí

z písomných franforcov

teraz už len hádať možno

čo chceli ďalším

pokoleniam odkázať

ty si čo bral so sebou

prečo si sa tak ponáhľal

že tu len tvoje

básne zostali

a so sebou

si zobral

všetky nenapísané

čo okrem teba

nikto

nikdy

nemôže napísať

nikdy

už nikto

nemôže na ne natrafiť

niet tej vykopávky

a čo všetko

jestvuje ešte

čo

s tebou odišlo

tam na druhej strane

hríbové víno dozrieva

a mi si na tejto strane

ďalej robíme svoju prácu

už to nie je to isté

neveľmi som ťa

poznala

ale možno

predsa

verím tomu

že ak by si mohol

na konci

by si určite

gregoriánsky

chorál počúval

ale teraz už len

znaleckým okom

nazeráš

ochutnávaš

na druhej strane

to nikdy-ne-bývalé

krištáľovo čisté

nebeské

hríbové víno