Siedmy

Nepriateľ keď v kráž ti skočí,

siedmich nech má zoči-voči.

Jeden, vstáva a si spieva,

jeden, službu dokončieva,

jeden, ľud svoj učí zdarma,

jeden, pláva s ťarchou jarma,

jeden, semenom je lesa,

jeden, čo mu predok chvel sa,

keď ho chránil, ľsťami, kvetmi, -

ale ty sám buď ten siedmy!

Kebys’ hľadal milú, krásu,

siedmi nech za dievkou pasú.

Jeden, srdce v slove stratí,

jeden, ktorý cech svoj platí,

jeden, čo je samá duma,

jeden, ktorý sukňu skúma,

jeden, vie, kde hľadať sponku,

jeden, šliape na vreckovku, –

vôkol nej nech bzučia, smädní!

Ale ty sám buď ten siedmy.

Kebys’ tepal podľa tepu,

verš tento nech siedmy tepú.

Jeden, v mramor zaľúbený,

jeden, spal pri narodení,

jeden, meria hĺbku neba,

jeden, slovo zná, ak treba,

jeden, dušu oddá britve,

jeden, čo myš živú pitve.

Dvaja chrabrí, štyria vední, –

ale ty sám buď ten siedmy.

A ak kliesni sa, čo v piesni,

za siedmich do hrobu klesni.

Jeden, má svoj prsník mliečny,

jeden, chmatne za tým driečnym,

jeden, prázdnou miskou hádže,

jeden, biednym dá, čo vládze,

jeden, umára sa v práci,

jeden, len sní pri mesiaci:

Pod náhrobník sveta svieť mi!

Ale ty sám buď ten siedmy.