Plán čo sa royplynul

Celou cestou domov sa mi

plány hlavou ženú,

jak oslovím matku svoju

dávno nevidenú.

Čo jej poviem na začiatok,

čo len milé, šumné,

keď ona, čo hojdala ma,

náruč vystrie ku mne.

A myšlienok najkrajších mi

mnoho v hlave leží,

kým čas, ako sa zdá, zastal,

hoci vozík beží.

A tak vhupnem v malú chyžku...

Letí mať... Sa skloním ...

Na perách jej visím... nemo...

jak plod na jabloni.