Celou cestou domov sa mi

Celou cestou — do domova —

plány hlavou ženú,

hútal som sem i tam:

jak oslovím matku svoju

po rozchode dávnom znova

dávno nevidenú.

jak sa s matkou zvítam?

Čo jej poviem na začiatok,

Čo jej rečiem prv, by čula

čo len milé, šumné,

milé i rozumné,

keď ona, čo hojdala ma,

keď, kam ma vse privinula,

náruč vystrie ku mne.

náruč vystrie ku mne?

A myšlienok najkrajších mi

A na mysli sa to rojí,

mnoho v hlave leží,

jak by iskry shŕňal:

kým čas, ako sa zdá, zastal,

kým čas zdal sa mi, že stojí,

hoci vozík beží.

hoci vozík frňal.

A tak vhupnem v malú chyžku...

A prehupnem prah ... Brnkne mi

Letí mať... Sa skloním ...

v stret mať, sťa lúč v tôni...

Na perách jej visím... nemo...

a ja rty jej zvisnul... nemý ...

jak plod na jabloni.

jabkom na jabloni.