V dym pošlý plán

Celou cestou — do domova —

hútal som sem i tam:

po rozchode dávnom znova

jak sa s matkou zvítam?

Čo jej rečiem prv, by čula

milé i rozumné,

keď, kam ma vse privinula,

náruč vystrie ku mne?

A na mysli sa to rojí,

jak by iskry shŕňal:

kým čas zdal sa mi, že stojí,

hoci vozík frňal.

A prehupnem prah ... Brnkne mi

v stret mať, sťa lúč v tôni...

a ja rty jej zvisnul... nemý ...

jabkom na jabloni.