Celou cestou — do domova —

Celou cestou domov sa mi

hútal som sem i tam:

plány hlavou ženú,

po rozchode dávnom znova

jak oslovím matku svoju

jak sa s matkou zvítam?

dávno nevidenú.

Čo jej rečiem prv, by čula

Čo jej poviem na začiatok,

milé i rozumné,

čo len milé, šumné,

keď, kam ma vse privinula,

keď ona, čo hojdala ma,

náruč vystrie ku mne?

náruč vystrie ku mne.

A na mysli sa to rojí,

A myšlienok najkrajších mi

jak by iskry shŕňal:

mnoho v hlave leží,

kým čas zdal sa mi, že stojí,

kým čas, ako sa zdá, zastal,

hoci vozík frňal.

hoci vozík beží.

A prehupnem prah ... Brnkne mi

A tak vhupnem v malú chyžku...

v stret mať, sťa lúč v tôni...

Letí mať... Sa skloním ...

a ja rty jej zvisnul... nemý ...

Na perách jej visím... nemo...

jabkom na jabloni.

jak plod na jabloni.