Sa Istoka dođe u purpurnom plaštu

V purpure prišiel od Východu,

U zoru rima prastarih, kobnih.

za vpádu rýmov v prasvit zôr.

Dođe razigran, na konju belom,

Z jarený vínom, na paripe

Sa svojom pesmom, raspevan,

prišiel a s lutnou, spevom si

I sede kraj mene drevni Zlobnik.

Pra-Kajan ku mne prisadol.

Raskalašno momče kraj uha mi svira,

Samopašník, mi v uši nôti,

Pijemo, pijemo, slušam ga do zore.

ja počúvam a prúdi mok.

Crvene zore donose more,

Ružové zore v dlhom rade

prolaze kraj nas pjane, raspevane,

prešuchnú sa a opilé

I kucaju nam u prozore.

klopú nám, klopú na oblok.

Svetog Istoka izgubljeni mir,

Stratené blaho Svät-Východu,

To je prokletstvo našeg sna na javi,

prítomnosť táto, dnešok psí

A budućnost naša magleno.mutna

a cifrovaná budúcnosť — hmla

Ko pjana čigra po stolu igra,

na vínnom stole tančia, kým

Dok Zlobnik drevni sa mnom se davi.

Pra-Kajan so mnou zápasí.

Ja u trošnom žaketu dremljem,

Ja v mrcha žakete si driemem,

No Zlobniku drevnom purpur se toči.

on skvie sa v nachu plápole.

Raspelo. Dve sveće. Polutmina.

Krucifix, voskovice, chmúra.

Ovo je igra viteška, teška,

Veľký to turnaj, neúfny.

Po stolu se toči vino naših noći.

A víno tečie po stole.

Od vremena vavilonskih

Od čias starého Babylonu

Zlobnik se drevni sa mnom bori,

Pra-Kajan so mnou bojuje.

Moj predak davni s njim zametnu kavgu,

Tam snáď môj dáky predok chlipný

Od tada on je moj saputnik večni,

blúdil, odvtedy druhom mi,

Otac moj, car moj, bog najgori.

otcom, cisárom, bohom je.

Apolon-bekrija tužna lica

Korheľ Apollón, výsmešnícky,

Ogrće plašt svoj, konja se maša,

skíza mu plášť a čaká kôň,

Al΄ traje bol, igra se igra,

no víri bál a hučí turnaj.

Kruži, jednako po stolu kruži,

Vandruje, stále vandruje

Po krvavom stolu krvava čaša.

pohár po stole krvavom.

„Vaše veličanstvo, milostivi druže,

„Pán veľkomožný, druh môj prajný,

Oprosti, glava več klonu u krilo,

pusť ma už, hlavu ťažkú mám.

Mnogo je, mnogo bilo već sreće,

Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,

Mnogo grehova, čežnji, noći,

dosť bolo hriechu, nocí, túh,

Oče, mnogo je ljubavi već bilo.“

dosť lásky, otče, prisahám.“

Već slomljen nudim slomljenu liru,

Zlomenú lutnu stonúc núkam,

Slomljeno srce, al΄ on se smeje, grči.

zlomené srdce, ale on

Život pomamno prolazi, juri

chechtá sa. Život víri, jachá

Raspevan, krvav, pijan život

spevavej našej, krvavej

Pod prozorom u toj svetoj krčmi.

a svätej krčmy pod oknom.

„Gospode, s drugim začni kavgu,

„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je

Za mene radost nije radost prava,

radosť nie radosť, ponurý

Glavobolja su mi i zanos i slava.

hlavybôľ len je mámor, sláva,

Surovi su snovi zatupeli

v mizerných snoch sa zodrali

Gorde kandže lava.“

ľvie moje hrdé pazúry.“

„Oče, moja ke gruda mađarska gruda,

„Maďarská, pane, moja hruda,

Jalova, besplodna. Šta vredi makar

jalová, vyžmýkaná. V čom

Ti me bodrio u zanosu silnom?

ten veľký mámor je, čo núkaš?

Šta vredi vina i krvi žrtva?

Čo stoja zmluvy vína, žíl?

Šta vredi čovek kad je Mađar?

Čo človek, keď je Maďarom?“

„Gospode, ja sam bedni, bludni sluga,

„Pane, ja túlavý som sluha,

Iscrpljena, lomna, luda golema.

vysatý blázon, pária.

I zašto da pijem do besvesti sada?

Nač piť už teraz do nemoty?

Novca nemam, vera mi presahla,

Groš nemám, viera ufrnkla,

Snaga mi nesta, spasa mi nema.“

sila je v ťahu, umriem ja.“

„Gospode, imam majku: sveta žena,

„Pane, mám matku: svätá žena.

Imam Ledu: blagoslovena bila,

Mám Lédu: požehnaná buď.

Imam još po koji blistavi san,

Aj zopár zábleskov mám snivých,

I vernika dva-tri. A u dnu duše

aj druhov pár. A pod dušou

Močvarno blatište: leglo zlih sila.“

ohavný veľký močiar: brud.“

„Imao bih još po neku pesmu,

„Snáď by som aj pár pesničiek mal,

U meni buja jedna strasna pesma,

veľký spev, bujný, nový tón,

No, eto, stojim već spreman da padnem

no pozri, v prasúboji tomto

Pod sto, pod zanosa sto,

ja padnúť chcem, ja ležať chcem

Večna ova borba ostavi me bez sna.“

pod stolom a pod mámorom.“

„Gospode, oprosti slugi tužnom,

„Smutného sluhu prepusť, pane,

Nemam više ništa od tebe kriti,

veď ničoho niet, dobre viem,

Izvestan sam samo u sigurni pad.

len istota, pra-istá Skaza.

Ne čaraj me, ne diraj, ne opipaj.

Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.

Gospode, ja više neću piti.“

Pane, ja viacej nepijem.“

„Imam svoj čemer, svoju grozu,

„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu

Svoj bôni struk, usukan, sveo.

a chorý, vetchý driek svoj mám.

Poslednji put pokloniću se tebi,

Naposled pred tebou sa kloním

O zemlju ću čašu tresnuti svoju,

a o zem hodím pohár svoj.

Gospode, ja ću se predati ceo.“

Pane, ja sa ti poddávam.“

I već vidim: On u sedlo skače,

A hľa, už sadá na paripu,

Dodirne mi rame, smeje se kroz etar,

potľapká ma, sa zarehce

I već ga nose, sve dalje i dalje,

a diaľ ho nesú s pejkom jeho

Paganske pesme i vedre zore,

pohanské spevy, jasy zôr,

I taj silni, vreli, mađijski vetar.

bosorské vetry, horúce.

S Istoka leti na Zapad, sve dalje,

Z Východu k Západu zas v nový,

K novim paganskim igarama bola.

pohanský turnaj letí on

A ja se raspelom, sa slomljenom čašom,

a s krucifixom, s črepmi čaše

Ohlađena tela, skamenjena oka,

ja, meravo sa ceriaci,

Ležim ukočen ispod stola.

chladný, sa vystriem pod stolom.