Ján nemá minulosť, iba svojich
mŕtvych, teraz sa skryje pod čiernu
plachtu, je to márne, vytŕča mu priehlavok,
chorému otcovi ledva nahmatá pulz,
je slabý, jeho staré srdce je ako detská hrkálka
ticha, keď vypadne z ešte nevinnej
dlane rovno na veľké
dlažobné kocky neba,
ktoré práve umývajú maliari,
kým jeho otec je neschopný rozpoznať,
že v zrkadle, do ktorého sa uprene díva,
neospravedlnene chýba jeho tvár.
PoemWiki 评分
暂无评论 写评论