Už nikto nezodvihne ma

Shrň si ma, formajúca dlaň,

a keď ma prinucujú veľmi

vyznať ťa, zaprieť, ku mne staň,

v potrebách oboch pomáhaj mi.

Vieš, moje srdce deckom je –

nesplať mu, keď ťa zaprie v sebe;

dušu mi neoslep, nech smie

niekedy pozrieť sa aj v nebe.

Ty, čo ta už níč po bôli,

veď ja tvoj trud na seba vzal som,

ty teraz v tieňov údolí

stráž nado mnou drž každým časom.

Napomeň tých, čo milujem,

že mi viac srdca od nich treba.

Preskúmaj moju vec, než deň

príde, bych obetoval seba.