Tretí vek

Dnes sú tomu tri mesiace čo sme si sadli

Na zadné sedadlo istého auta, vedľa nosiča mačiek,

A v nás sa niečo prestavilo,

Zo zimného času sme neprešli na letný,

Ale na nejaký tretí, ktorý

Sme my vytvorili, a ktorý spadá

Mimo predošlých dvoch, a z tohto hľadiska

Je jedno, koľko mesiacov sme spolu,

Náš čas beží rýchlejšie a pomalšie,

Akoby ho jedny presýpacie hodinky

Merali, v ktorých namiesto zrniek piesku

Planéty sú, a keď počas jednej večnosti

Vypršia, môžeme ich obrátiť znova.

Všetko by sa mohlo znova začať.