Pieseň národa

Doteraz sme v rabstve žili,

predkov svojich zatratili,

ich, čo žili-mreli voľne,

poddanská zem tlačí bôľne.

Prisaháme na praboha maďarstva,

prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Podliak, kto dnes, keď mrieť treba,

Netrúfa si, kto si seba,

vlastný život pramizerný,

nad česť svojej vlasti cení.

Prisaháme na praboha maďarsťva,

prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Väčšmi zdobí ramä mužské

lesklý meč než putá mrzké,

a my preds' sme putá mali!

Sem sa, dobrý meč náš starý!

Prisaháme na praboha maďarstva,

prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Meno Maďar zase v kráse

zaskvie sa, jak v dávnom čase,

zmyjeme my z neho hanu,

stáročiami nakydanú.

Prisaháme na praboha maďarstva,

prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

K hrobom našim naši vnuci

kľakať budú, žehnajúci,

a z ich perí za modlenia

splynú naše sväté mená.

Prisaháme na praboha maďarstva,

prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!