Doteraz sme v rabstve žili,
Talpra magyar, hí a haza!
predkov svojich zatratili,
Itt az idő, most vagy soha!
ich, čo žili-mreli voľne,
Rabok legyünk, vagy szabadok?
poddanská zem tlačí bôľne.
Ez a kérdés, válasszatok! -
Prisaháme na praboha maďarstva,
A magyarok istenére
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!
Esküszünk,
Podliak, kto dnes, keď mrieť treba,
Esküszünk, hogy rabok tovább
Netrúfa si, kto si seba,
Nem leszünk!
vlastný život pramizerný,
Rabok voltunk mostanáig,
nad česť svojej vlasti cení.
Kárhozottak ősapáink,
Prisaháme na praboha maďarsťva,
Kik szabadon éltek-haltak,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!
Szolgaföldben nem nyughatnak.
Väčšmi zdobí ramä mužské
A magyarok istenére
lesklý meč než putá mrzké,
Esküszünk,
a my preds' sme putá mali!
Esküszünk, hogy rabok tovább
Sem sa, dobrý meč náš starý!
Nem leszünk!
Prisaháme na praboha maďarstva,
Sehonnai bitang ember,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!
Ki most, ha kell, halni nem mer,
Meno Maďar zase v kráse
Kinek drágább rongy élete,
zaskvie sa, jak v dávnom čase,
Mint a haza becsülete.
zmyjeme my z neho hanu,
A magyarok istenére
stáročiami nakydanú.
Esküszünk,
Prisaháme na praboha maďarstva,
Esküszünk, hogy rabok tovább
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!
Nem leszünk!
K hrobom našim naši vnuci
Fényesebb a láncnál a kard,
kľakať budú, žehnajúci,
Jobban ékesíti a kart,
a z ich perí za modlenia
És mi mégis láncot hordunk!
splynú naše sväté mená.
Ide veled, régi kardunk!
Prisaháme na praboha maďarstva,
A magyarok istenére
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!
Esküszünk,
Esküszünk, hogy rabok tovább
Nem leszünk!
A magyar név megint szép lesz,
Méltó régi nagy hiréhez;
Mit rákentek a századok,
Lemossuk a gyalázatot!
A magyarok istenére
Esküszünk,
Esküszünk, hogy rabok tovább
Nem leszünk!
Hol sírjaink domborulnak,
Unokáink leborulnak,
És áldó imádság mellett
Mondják el szent neveinket.
A magyarok istenére
Esküszünk,
Esküszünk, hogy rabok tovább
Nem leszünk!
1848