Judáš a Ježiš

Tep srdca svojho, vzbury kliate,

vyrývam v bazalt na Colgate.

Kristus, môj poet, hlava svätá,

predal som ťa.

Píjal som z tvojho nepokoja,

bol som tvoj odraz, duša tvoja,

ovenčil som ťa, druh tvoj vrúci,

milujúci.

A predal som ťa, moje knieža,

bo Život je mne láska svieža,

lebo aj ja mám sen svoj krásny:

ja som básnik.

Na ústa tvoje žaltárové

nedbám, ni na kráľovstvo tvoje.

Hodváb, groš jedna deva žiada.

Má ma rada.

Ohavný som? To Život stvára.

V slove božom prečo niet čara?

Túžba, muka prečo je vkliata

v rozkoš zlata?

Vyrytý kameň šmarím v močiar.

Zem zachvie sa na tisícročia

a hriešni raz, keď doznie dráma,

pochopia ma.