človek uniká, von

Tiborovi Pintérovi

človek uniká, von

cez zadnú stenu lebky

z miesta opustenej dopravnej nehody

prefŕkajúcou upravenosťou paranoidných alfa samcov

v milosti protivnej spovede

z vykrvácanej vzbury tela

- najprv ženy a deti -

počúvajte pravdu vládcovskej reči

edikty kúpajúce sa v mŕtvolne modrej múdrosti

triezve pijanské piesne mozgovej kôry

mumlanie falošného kartára: ego te absolvo[1]

tento rok apríl

marec, máj a bez bukoliky

bez masy rehotajúcej sa nad odzbrojenými vojakmi

bez brady a vlasov a bez ochlpenia

bez modrých tetovaní zvieracej divosti

bez modrých snov morských panien

bez modrého atramentu matrík, vrhnutých do ohňa

bez hlasu,

v ktorom – napokon – ohluchneme.