Tiborovi Pintérovi

Tiboru Pinteru

človek uniká, von

čovek se cedi, prema vani

cez zadnú stenu lebky

preko zadnjeg zida lobanje

z miesta opustenej dopravnej nehody

sa lice mesta gaženja uz bekstvo

prefŕkajúcou upravenosťou paranoidných alfa samcov

sa elegancijom paranoidnih alfamužjaka

v milosti protivnej spovede

u odvratnoj milosti ispovedanja

z vykrvácanej vzbury tela

iz iskrvarene rebelije tela

- najprv ženy a deti -

- prvo žene i deca -

počúvajte pravdu vládcovskej reči

slušajte prestolni govor istine

edikty kúpajúce sa v mŕtvolne modrej múdrosti

njegove u otpadu mudrosti kupajuće oglase

triezve pijanské piesne mozgovej kôry

trezne pesme terevenke iskidane kore mozga

mumlanie falošného kartára: ego te absolvo[1]

mrmljanje falššpilera: ego te absolvo

tento rok apríl

ova godina je april

marec, máj a bez bukoliky

bez marta, maja i bukolike

bez masy rehotajúcej sa nad odzbrojenými vojakmi

bez mase koja razoružane vojnike ismejava

bez brady a vlasov a bez ochlpenia

bez brade i kose i dlake tela

bez modrých tetovaní zvieracej divosti

bez plave tetovaže životinjskog divljaštva

bez modrých snov morských panien

bez plavih snova sirena i knjigovođa

bez modrého atramentu matrík, vrhnutých do ohňa

bez plave tinte u vatru bačenih matica

bez hlasu,

bez glasa,

v ktorom – napokon – ohluchneme.

od čega ćemo – na kraju – ogluveti.