Chuť krvi (3.XII.)

Pamätám si chuť krvi,

keď, pár dní po operácii,

v noci zadúšajúc som sa prebudil, a do misy,

zúfalo, krv hnusne železnej chuti som vykašliaval.

Neopomenul som ale ani živú,

slanú chuť čerstvej krvi, keď sme

počas bozku navzájom s jednou dievčinou

pery hrýzli si, v hučaní dažďa, v temnote

podbránia, kam by som sa

vrátiť nikdy nevedel,

aj keby na ňom náš život visel.