Anjelské vlasy

Pri príležitosti úmrtia Petra Esterházyho

Barance vetrom hnané,

raz prídu, bolo jasné

dlhé vlasy vejúce

hlavou penu nesúce

anjeli bez milosti,

morskou penou vrelosti,

biela, čo nevyhynie,

aj keď so zemou splynie,

hoc bez perutí žije

no Boh si ho vyzrie,

jak ho sem-tam utvára,

na Pána sa ponáša,

veď  bral si z neho vzor,

kiež on taký by bol,

ak by predsa človek bol,

na písmená by habol,

pozeral by, čo stvoril,

myslel by, ako vložil

do slov myseľ i ducha,

a či chcel aj zloducha,

aby takto nevinne

zlú dobu prežil činne,

spopod penovky voda

raz zarána kľúč podá,

len nevinnosť zostane,

tí, čo sú tu, diaľ dole,

zdola naňho zrak zdvihnú,

na honosnosť vírivú.