Ak sa na to budíš, že vankúš máš studený

Ako se na to budiš, da ti je jastuk hladan

a nemáš dôvod obliecť si nohavice,

i nemaš zašto da se obučeš ,

ak sa na to budíš, že ďalší deň

ako se na to budiš, da moraš još jedan dan

musíš dajako odbiť

nekako provesti

za nič, pre nikoho,

zbog ničega i nikoga,

keď sa na to budíš, že sa ti žalúdok zdvíha

ako se na to budiš, da ti se povraća

od nespočetných gebuzín

zbog ranije potrošenih užasnih

spotrebovaných pred rokmi,

količina bućkuriša,

nuž, ak sa na to budíš, že sú úplne márne

dakle, ako se na to budiš, da je uzaludan

všetky pokusy,

svaki pokušaj

lebo predsa nemáš kde sa vrátiť

jer nemaš kud se vratiti

a noc je horším útočiskom

a noć je gore skrovište

ako posledný útulok,

od zadnjeg skrovišta

kde aspoň blchy a vši

gde makar buve i vaške

žijú svoj život,

žive svoj život,

vravím, ak sa na to budíš,

kažem, ako se na to budiš

že v blížiacej sa tme zaspať bojíš sa,

da se bojiš zaspati u nastupajućem mraku,

potom sa aspoň nechvastaj:

onda se bar ne razmeći:

hľa – vydržal si.

evo – izdržao sam.

Neskorá hrdinskosť je bezvýznamná,

Poznom junačenju nema mesta,

pozri sa do slnka,

pogledaj u sunce,

iskrami srš osamote,

iskre u sebi budi,

nech ťa požičané ohne nepália.

tuđe vatre nek te ne prže.

Vtedy azda ešte niekto s tebou

Onda, možda, još može s tobom poći

môže ísť

neko

spomedzi taktiež

od isto tako

pokorených.

poniženih.