Ak sa na to budíš

Ak sa na to budíš, že vankúš máš studený

a nemáš dôvod obliecť si nohavice,

ak sa na to budíš, že ďalší deň

musíš dajako odbiť

za nič, pre nikoho,

keď sa na to budíš, že sa ti žalúdok zdvíha

od nespočetných gebuzín

spotrebovaných pred rokmi,

nuž, ak sa na to budíš, že sú úplne márne

všetky pokusy,

lebo predsa nemáš kde sa vrátiť

a noc je horším útočiskom

ako posledný útulok,

kde aspoň blchy a vši

žijú svoj život,

vravím, ak sa na to budíš,

že v blížiacej sa tme zaspať bojíš sa,

potom sa aspoň nechvastaj:

hľa – vydržal si.

Neskorá hrdinskosť je bezvýznamná,

pozri sa do slnka,

iskrami srš osamote,

nech ťa požičané ohne nepália.

Vtedy azda ešte niekto s tebou

môže ísť

spomedzi taktiež

pokorených.