Već je tri meseca da smo na zadnje

Dnes sú tomu tri mesiace čo sme si sadli

sedište nekog auta, pored nosača mačaka seli,

Na zadné sedadlo istého auta, vedľa nosiča mačiek,

I nešto se u nama premestilo,

A v nás sa niečo prestavilo,

Nismo zimsko na letnje računanje vremena menjali

Nego na nešto treće što smo

Zo zimného času sme neprešli na letný,

Mi stvorili i nalazi se izvan okvira

Ale na nejaký tretí, ktorý

Prednjih, i sa tog stanovišta je

Sme my vytvorili, a ktorý spadá

Svejedno, koliko meseci smo zajedno,

Naše vreme brže i sporije prolazi,

Mimo predošlých dvoch, a z tohto hľadiska

Kao da jedan ogroman peščani sat

Je jedno, koľko mesiacov sme spolu,

Meri u čemu umesto zrnca peska

Náš čas beží rýchlejšie a pomalšie,

Planete su i ako tokom jedne večnosti

Istekne, ponovo je moguće okrenuti,

Akoby ho jedny presýpacie hodinky

Da sve ispočetka počne.

Merali, v ktorých namiesto zrniek piesku

Planéty sú, a keď počas jednej večnosti

Vypršia, môžeme ich obrátiť znova.

Všetko by sa mohlo znova začať.