Ako se na to budiš, da ti je jastuk hladan

Ak sa na to budíš, že vankúš máš studený

i nemaš zašto da se obučeš ,

a nemáš dôvod obliecť si nohavice,

ako se na to budiš, da moraš još jedan dan

ak sa na to budíš, že ďalší deň

nekako provesti

musíš dajako odbiť

zbog ničega i nikoga,

za nič, pre nikoho,

ako se na to budiš, da ti se povraća

keď sa na to budíš, že sa ti žalúdok zdvíha

zbog ranije potrošenih užasnih

od nespočetných gebuzín

količina bućkuriša,

spotrebovaných pred rokmi,

dakle, ako se na to budiš, da je uzaludan

nuž, ak sa na to budíš, že sú úplne márne

svaki pokušaj

všetky pokusy,

jer nemaš kud se vratiti

lebo predsa nemáš kde sa vrátiť

a noć je gore skrovište

a noc je horším útočiskom

od zadnjeg skrovišta

ako posledný útulok,

gde makar buve i vaške

kde aspoň blchy a vši

žive svoj život,

žijú svoj život,

kažem, ako se na to budiš

vravím, ak sa na to budíš,

da se bojiš zaspati u nastupajućem mraku,

že v blížiacej sa tme zaspať bojíš sa,

onda se bar ne razmeći:

potom sa aspoň nechvastaj:

evo – izdržao sam.

hľa – vydržal si.

Poznom junačenju nema mesta,

Neskorá hrdinskosť je bezvýznamná,

pogledaj u sunce,

pozri sa do slnka,

iskre u sebi budi,

iskrami srš osamote,

tuđe vatre nek te ne prže.

nech ťa požičané ohne nepália.

Onda, možda, još može s tobom poći

Vtedy azda ešte niekto s tebou

neko

môže ísť

od isto tako

spomedzi taktiež

poniženih.

pokorených.