Slovo

Z domoviny, ak ešte vládzeš,

Ó, Maďar, neodchádzaj.

Na únik dôvod stále nájdeš,

A stále, aby si zostal.

Tu obeť, a ktovie čo tam?

Prisťahovalcom môžeš byť

Nemôžeš vedieť, napokon ktorý

z krížov ťažší môže byť.

Táto zem oddávna úhor,

Neúrodný, pustý,

Ale je ešte, kto hudbu zloží

A divadlo robí,

Miluje a pre nič bojuje,

Lebo inak nemôže konať.

Dáva im silu, že tu si,

A chcú tu s tebou zostať.

Vari, už nikdy nebude lepšie,

Kto tu žije, hlboko letí.

Možno vinní vyviaznu,

A tvoje pokánie je bez viny,

Stále toľkými dobrotami je

Druhá panvica plná,

Ak nastanú potiaže, kto by ne ratoval,

Čo sa ešte zachrániť dá?

Tu ťa ale veľmi potrebujeme,

V tme sviecom buď,

Aby si zdvihol, kto poklesol,

A posmeľ, kto je strachopud.

Zostaň, lebo hájiť treba

Kto nemôže nikam,

Nech je chudák, bezdomovec

Žid, teplý, cigán,

Alebo hocikto iný, ktorému

Vytiahli pôdu spod nôh.

Ak nič nemôžeš, buď uchom,

Kto ešte počuje bôľ.

Je frontovou líniou, bojišťom,

I tak tvojou domovinou,

Priľahne ťa dávnym

Námestím, pubertou tvojou.

Všetci sa môžu rehotavo dupať

Po všetkých tvojich zásadách,

Ale slová sa roztopia

V maminých slovách.

Never, že nemáš prostriedok,

Zbraňou si sám,

Ako zvláštny agent,

Ktorý tu predsa zostal sám.

Zostaň tŕňom, pod kožou

Ak ešte vládzeš, Maďar,

Buď svrbiacou ranou,

ktorú si aj vo sne škrabal.

Tu požehnaním, inde len

Prisťahovalcom môžeš byť.

Kto povie, napokon ktorý

z krížov ťažší môže byť?