Z domoviny, ak ešte vládzeš,

Domovinu, ako još podnosiš,

Ó, Maďar, neodchádzaj.

O, Mađaru, ne napuštaj.

Na únik dôvod stále nájdeš,

Uvek ćeš naći razloga da bežis,

A stále, aby si zostal.

Ali u izboru je i ostanak.

Tu obeť, a ktovie čo tam?

Ovde si žrtva, a tamo?

Prisťahovalcom môžeš byť

Kao priselac ćeš živeti,

Nemôžeš vedieť, napokon ktorý

Na koncu ni nećeš znati,

z krížov ťažší môže byť.

Koji krst je teži.

Táto zem oddávna úhor,

Ova zemlja je odavno ugar,

Neúrodný, pustý,

Neplodna, jalova,

Ale je ešte, kto hudbu zloží

Ali ima ko još komponira

A divadlo robí,

I pozorište stvara,

Miluje a pre nič bojuje,

Voli i bori se za ništa,

Lebo inak nemôže konať.

Jer ne može drugačije.

Dáva im silu, že tu si,

Da si tu, snagu im daje,

A chcú tu s tebou zostať.

I oni su tu da tebe hrabre.

Vari, už nikdy nebude lepšie,

Možda ono bolje nikad neće stići,

Kto tu žije, hlboko letí.

Ko tu živi, nisko leti.

Možno vinní vyviaznu,

Mogu grešnici nekažnjeno proći,

A tvoje pokánie je bez viny,

A ti kao nedužnik ispaštati,

Stále toľkými dobrotami je

Dok je druga šerpa

Druhá panvica plná,

Sa izobiljem ispunjena,

Ak nastanú potiaže, kto by ne ratoval,

Ko ne bi spasio, što se spasiti da,

Čo sa ešte zachrániť dá?

Ako ga sustiže potreba?

Tu ťa ale veľmi potrebujeme,

Ali tu si zaista potreban,

V tme sviecom buď,

U mraku si svetlost,

Aby si zdvihol, kto poklesol,

Jer posrnulog podižeš,

A posmeľ, kto je strachopud.

I hrabriš uplašenog.

Zostaň, lebo hájiť treba

Ostani jer treba zaštita onom

Kto nemôže nikam,

Ko nema kud,

Nech je chudák, bezdomovec

Ko je siromah, beskućnik,

Žid, teplý, cigán,

Jevrej, istopolac, rom,

Alebo hocikto iný, ktorému

Ili bilo ko drugi koga su

Vytiahli pôdu spod nôh.

Onesposobili.

Ak nič nemôžeš, buď uchom,

U svojoj nemoći, budi uho,

Kto ešte počuje bôľ.

Ko će jauk čuti.

Je frontovou líniou, bojišťom,

To je front, to je bojno polje,

I tak tvojou domovinou,

Al i tako je tvoj dom,

Priľahne ťa dávnym

Tebe prati svaki odavno znan

Námestím, pubertou tvojou.

Trg, mladost.

Všetci sa môžu rehotavo dupať

Mogu tvoje principe

Po všetkých tvojich zásadách,

S užitkom gaziti,

Ale slová sa roztopia

Ali na tvom maternjem jeziku

V maminých slovách.

Reči rugla će se rastopiti.

Never, že nemáš prostriedok,

Ne veruj da nemaš nikakvu moć,

Zbraňou si sám,

Oružje si ti sam,

Ako zvláštny agent,

Svako ko ipak ostaje,

Ktorý tu predsa zostal sám.

Agent je poseban.

Zostaň tŕňom, pod kožou

Ostani kao trn ispod kože,

Ak ešte vládzeš, Maďar,

Ako još podnosiš, Mađaru,

Buď svrbiacou ranou,

Budi rana koja svrbi, kao ruka

ktorú si aj vo sne škrabal.

Koja grebe, pa i u snu.

Tu požehnaním, inde len

Ovde i halal, drugde samo jedan

Prisťahovalcom môžeš byť.

Priselac možeš biti.

Kto povie, napokon ktorý

Na koncu koji krst je teži,

z krížov ťažší môže byť?

Ko će prosuditi?

*Naslov pesme i po koja upotrebljena reč u samoj pesmi je uputa na pesmu Mihalja Verešmartija: Proglas (Vörösmarty Mihály: Szózat)