Zlatá socha Lédy

V zlato vliata, vždy by si stála,

vždy bez falše sa usmievala

pred mojím lôžkom.

Pár tvojich očú bol by smaragd,

ružový opál ňadier žiara

a pery topás.

Tak, v zlate, vždy bys’ bola živá,

v nádhere tejto nikdy lživá,

zlá moja pani.

Nech bys’ šla, kam chceš, v tele z mäsa,

to tvoje zlaté telo by sa

vždy chvelo pre mňa.

A keby život bolel veľmi,

studené tvoje kyčle by mi

schládzali čelo.