Zahol som do kuchynôčky

Zahol som do kuchynôčky,

vzal si ohňa do fajočky,

totiž vzal by si bol iba,

keby mi bol vôbec chýbal.

Videl som ja: fajka horí,

ani nešiel som jej kvôli,

šiel som, že som zazrel dvermi

dnuká dievku driečnu veľmi.

Premilená kládla oheň,

zablčal, keď dúchla podeň,

jaj, a ešte aký mala

oheň v očiach, striga malá!

Len som vkročil, už ma stihla

urieknuť, jak oči zdvihla,

vo fajke mi dohorelo,

v spiacom srdci zahorelo.