Záchranca piesní

Aj tento obraz je len snením.

Predsa ho predvolať musím.

Cez mreže precitnutia obzrieť sa,

krompáčom v ruke, vidím seba.

Dychtivo, lapavo, ako keď niekoho zabíjajú

pôdu drvím studenú, ílovitú.

V noci tíško, matne, zďaleka

melódia za hrsť tónov sa vyštverá:

z hĺbky zanôti, kto či čo, bohvie.

A údelom mojim jednoznačným;

nie tohto niekoho či toto čosi:

pieseň vyslobodiť musím

spod zeme.