Z červených proroctiev haiku

Šabľa preletí

naše sny, ako vtáčik

všetky víchrice.

Hore z neba

plač hučí; Budha temné

lejaky roní.

Hne sa tak, aby

znova cítil som. Zápach

vo všetkých vôňach.

Duchovia letia

a na vlasoch pavučín

nivy lúčia sa.

Noc môjho bytia

diaľ koľkokrát ohne tá

vražedná luna?

Roveň priesmykmi,

na snehu jastrab kvičí,

zime hold vzdáva.

Niet kam uniknúť:

vlkmi načas prichádzam

na zem nevernú.

Daj signál: kedy

na smrtnú scénu kola

rozbehnúť mám sa?

Čepeľ záväzok

dá si: "ak chceš, konečne,

niekam zájdeme."