Drsní kartári mojej matke
Predpovedali, že syna porodí.
Temný jazdec precválal práve
Ulicou, v našom okolí.
Keď posadnuto pôrodná baba
Na môj nevinný zadok udrela
A v našej maštali brezivá krava
Hrôzu, trojoké porodila teĺa.
Mamičkine pohryzol som ňadrá
Mlieko s krvou sal som spolu
Kvôli mne zvädli za mlada.
A pred ostatnými deťmi v predstihu
Na hlavu deväť prstov mi položila
Nedostižná výčitka svedomia.
Clivota plechový obraz fúkla
Vedúc môjho hojdacieho koňa.
V temnom dome som vyrastal
V kľukatej som žil chodbe.
Ako chvosty túlavých mačiek vial
Dym zo striech ku mne
A popolkavou nenávisťou ma naplnil.
So smiechom som sledoval ako štekal
Náš vyziabnutý pes a keď som pavúka zočil,
Šklbkajúce sa jeho nohy som trhal.
Sto vrabcov zranených mojim prakom
K nohám padlo mi.
Netopiera som pribil klincom
A jeho škriekajúce srdce som prebil.
Kade som šiel, na krvácajúcich krídlach,
Vytrhnutými nohami prichádzala obžaloba -
A jak ďaleko-preďaleko bolo Boha,
Čo všetky hriechy odpustí!
(1938)
PoemWiki 评分
暂无评论 写评论