Uspávanka

Zahasí zrak svoj belasý

obloha, príde ríša tmy,

pod duchnu lúka líha si –

malý môj Blažej, zaspi mi.

Hlavičku skláňa chrobáčik,

strom nebzučí už čmelákmi,

spí každý vtáčik-letáčik –

malý môj Blažej, zaspi mi.

Aj električka zaspala,

a keď už dlažbou nehrmí,

aspoň v sne zacilingala –

malý môj Blažej, zaspi mi.

Na operadle kabát spí,

aj s deravými rukávmi,

dnes už viacej dier nerobí –

malý môj Blažej, zaspi mi.

Píšťalka drieme, lopta s ňou,

zaspala hora s výletmi,

spí cukor v sladkej ríši snov –

malý môj Blažej, zaspi mi.

Diaľky jak guľky z kryštálu

dostaneš, budeš s obrami

prebývať, obor bez páru –

malý môj Blažej, zaspi mi.

Vojak, na vranom koníčku,

budeš, či pôjdeš s hasičmi.

Hľaď, spánok zmáha mamičku –

maličký Blažej, zaspi mi.