rozlúčkový rap

nečuduj sa, zlatko, že píšem naposledy

ja nebudem nikdy tá druhá žena,

tá zlodejka mužov, tá lupička otcov,

mladšia milenka, zle utajená,

ktorú opustené manželky preklínajú, keď

po večeroch osamelo kúpu deti,

ktorá vkĺzne do vankúšov manželskej postele,

a pre ňu sa nedá včera, dnes ani inokedy…

budem radšej kamión, ktorý zrazí čas,

čo sa bez teba šuchtá cez cestu tak pomaly,

ja ani nezastanem, len zaplatím clo,

a keď príde hranica, len pridám plyn.

v tajnosti si budem čítať listy,

nebude nič, čo si neodnesiem,

že mi budeš chýbať, nepopieram, láska,

ale sú veci, ktoré už človek predsa nesmie.

a teraz nech som požehnaná či nemilá,

oddnes sa mi mailová adresa zmenila.