Prsty naše

Tak sa utápali naše prsty,

bozkávajúc sa svojimi dvakrát

piatimi stehnami, ako páriace sa,

fantastické malé zvieratká,

tak sa topili naše prsty

v sebe navzájom nevládne,

ako slepí väzni, odsúdení

za tyčami klietky smrti;

a predsa si od našich nežičlivých

prsty naše takú minútku ukradli,

že predlhú, šťastnú noc

sme za ten čas presnili;

a potom dve ruky odpočívali

jedna v druhej nehybne,

jak dvaja samovražední milenci,

ktorých už zem spolu halí.