Príbuzný Smrti

Príbuzný, pokrvný som Smrti,

rád mám lásky, čo pomíjajú,

rád bozkám ústa tých, čo idú,

odchádzajú.

Rád mám prehnúce, choré ruže,

v čas vädnutia, keď túžia, ženy,

lúčmi sa skvúce, tesklivé dni

v podjeseni.

Rád mám trúchlivých hodín zvúce

varovné, strašidelné chvenie,

velikej, svätej Smrti hravé

spodobenie.

Rád mám takých, čo odcestujú,

čo plačú a sa zobúdzajú,

a polia rád, keď ranné mrazy

udierajú.

Rád mám znavené odriekanie,

plač bez slz, pokoj, ticho čisté,

mudrcov, poetov a chorých

útočište.

Rád mám toho, kto sklamaný je,

dokaličený, nikdy v cieli,

kto bez viery je, kto je chmúrny:

svet ten celý.

Príbuzný, pokrvný som Smrti,

rád mám lásky, čo pomíjajú,

rád bozkám ústa tých, čo idú,

odchádzajú.