Riekanky pre sulinet o Petrovi Esterházym

Úvodom bola tinta

triedny odporca, ach!,

Drážrebec a Pinta,

na pápežských vodách.

Potom do romaneta

zabočila tvorba.

Svet ako dvojplanéta

kolembal sa zvoľna.

Závislý vstup dostalo

písomníctvo krásne,

ťažko sa rozkladalo

mocnárstvo prastaré.

Tá istota sa chráni

záderkou[1] dôkladnou,

lež tú Lady kto háji?

fuharskou záhadou?[2]

APO[3] trúbi na poplach:

Klein, Ungar, Pornograph!

Západní editori! Ach!

Mein Gott, ein echter Gráf!

Veru, zrušili by ho,

viacerých dlaň svrbí,

sťa ypsilon Petriho,

sťa Spira tie iksi.

Slovesá stoja radom,

dosť verných pomocí,

známym krycím menom,

sa labutí húf[4] honosí.

Keďže aj tak sa zrúti

železná opona.

Čo hrčí? Čo sa zúri?

Symfónia démona?

Narastie váha reči

tam dolu Dunajom!

Chýba prítomnosť ženy?

Či byť s Hrabalom?

Kdeže! Morálka! Priam hneď!

Národ na stupajach,

aj spásonosná spoveď

na gazdovských partajach.

Zažili sme veľa kríz

hoc čas sa ozdravil.[5]

Harmónia caelestis -

zväzok sa opravil.