Poézia

Ó, poézia svätá, ako veľmi

si ponížená, po dôstoji ti

jak šliapu hlupci, a to práve, keď

sa usilujú, by ta pozdvihli!

To rozhlasujú svetom kňazia tvoji

bez pomazania s krikom hlásajú:

vraj, svetlicou si, áno, veľkopanskou,

nádhernou, ligotavou dvoranou,

kam jedine len vo vyleštených

črieviciach možno slušne prichádzať.

Och, mlčte, falošní vy proroci,

cit! máčku pravdy v slovách vašich niet

Básnictvo nie je sieňou besednou, kani

dav vvfintený chodí klekotiť,

ten plevelový spoločnosti výber;

viac básnictvo je, takou budovou,

čo otvorená stojí komukoľvek,

každému, kto má žiadosť pomodliť

sa, slovom: kostol, do ktorého vkročiť

i v krpcoch, ba i boso svobodno.