Kvetu kvitnúť nezakážeš...

Kvetu kvitnúť nezakážeš: prekvitá,

kvitne kvietok, krásna jar keď zavíta;

jar je dievča, kvet je láska, za Vesny

musí kvitnúť kvietok lásky ľúbezný.

Do teba ja, milá, som sa zaľúbil!

Peknú tvoju dušu som si obľúbil;

duše tvojej krotký úsmev zazrel som

v očú tvojich zrkadielku čarovnom.

Trápi moje srdce čosi tajného:

Miluješ mňa, kvet môj, a či iného?

Myšlienka tá hlavou sa mi preháňa,

jak keď v jeseň oblak slnce zacláňa.

Keby vedel, že už na bozk iného

čaká ruža líčka tvojho bieleho:

svetom by šiel, nikde ani neobstál,

alebo sa rovno smrti odovzdal.

Svieť mi, hviezda blaha môjho žiarivá,

nech môj život nebude noc trúchlivá!

Srdca môjho perla, ak vieš, miluj ma,

nech ti pánboh dušu tvoju požehná.