Láska, láska tmavá jama

Láska, láska, tmavá jama,

a tá jama zajala ma:

ta som padol, tam bytujem,

nič nevidím, nepočujem.

Strežiem, pasiem statok otcov,

nečujem však cengot zvoncov;

nedám pozor, z mojej viny

vbehnú volky do siatiny.

Jediva mi mamka milá

plnú kapsu naložila;

šťastne som ju podel kamsi,

však to pôstom odpykám si.

Milý otec, mati, čujte,

včul nič na mňa nezverujte,

nech vám škodu nespôsobím,

veď čože ja viem, čo robím!