Kúpe sa mesiačik v neba oceáne

Kúpe sa mesiačik v neba oceáne,

prostred hory zbojník zadumal sa žiaľne,

husto porosila trávu rosa noci,

hustejšie však slzy ronia jeho oči.

O valašku sa on oprie zarmútené:

„Že som sa len dal na veci zabránené!

Mati moja milá, dobre chceli ste mi,

že som nepočúvol, banujem dnes veľmi.

Nechal som dom rodný, dal sa na tuláctvo,

u zbojníkov, kmínov našiel som si bratstvo,

aj včuľ s nimi žijem, sebe na potupu,

pútnikom nevinným na škodu a zhubu.

Rád by ja šiel domov, zhodil toto jarmo,

nechal týchto tuná, no už všetko darmo:

mať už v hrobe leží ...domec fujavica

vzala odvtedy ... a stojí šibenica."