Či modrajú sa ešte...

Či modrajú sa ešte ďalekých hôr

stromovím skvitlým lístky zelené?

A Dunaj pení-li sa, nezbedný or

jak, odvážnym keď bojcom švihne víchor

sa krepko naň a v cval ho zaženie?

Čí pýri choť sa krásna ešte. zora,

keď slnce čaká, svojho ženícha,

a vdova, noc, keď zájde v nebies dvor a

roj spatrí sirôt, hviezd: či žiaľom chorá

zaslzí rosou, vánkom zavzdychá?

Nesmierny prezrel som raz obzor snadne,

no dnes už nevidím toť čudesa:

ten kopček, pod nímž milá mi tlie na dne,

on na vršisko vzrástol nepriehľadné

i zacláňa mi zem a nebesá.