Boh sa prechádza

V spotenom meste sa Boh prechádza.

Medzi britkými svetlami, osamelý.

Sklonenou hlavou tu pomaly kráča

ako keby nebol dbalý svojich vecí.

Ako keby povinnosti nemal.

Nás, tu bývajúcich si nespomenie

či mesto pod nim šmyk dostal...

Novými a zastaralými sa nezíde.

V slnečnej žiari len zriedkavo zdraví

nával svetelnej jasy mu oči oslní,

ako tu-tam lúč mu do tváre udrie ---

Od smrti sa bojí a veľmi osamel.

Vždy som ho tak mocným videl!

Po uliciach sa Boh prechádza spotene.