Ars poeticaJán Smrek 译

Arte poéticaJamís, Fayad 译


Som básnik – básnictvo však samo
A Andor Németh
pramálo zaujíma ma.

Či na oblohe žiariť plamom
Sí, soy poeta, ¿pero a mí que puede
aj hviezda nočnej rieky má?
interesarme la poesía en sí misma?

No sería tan bello si la estrella
Čas vyparí sa čosi-kamsi,
del río nocturno subiese al cielo.
za mliekom bájok neblazniem,

pravého sveta dúšok dám si,
El tiempo fluye lento, despacioso.
navrchu s nebesami z pien.
No cuelgo de la leche de las fábulas

pues sorbo un mundo puro, verdadero,
Pekný je prameň! – v ňom sa kúpať!
coronado por un cielo espumoso.
Len skok, a chvenie, pokojnosť

v objatí sú a z peny stúpa
Bello es el manantial, ¡bañarse en él!
pôvabne múdra štebotnosť.
Mientras la calma y el temblor se abrazan,

entre la espuma nace, inteligente,
Básnici iní - čo ma po nich?
la dichosa, feliz conversación.
Špiniaci sa až po prsia,

nech šaľbou malieb vymyslených
¡Y qué me importan los demás poetas!
a liehmi omamujú sa.
Que hasta la misma pechuga se ensucien

y que finjan estar muy embriagados
Ja prekročím tú krčmu doby
de imágenes fabricadas y alcohol.
až po smysel, aj ponad to!

Nedám sa tupo na spôsoby,
Yo dejo atrás este bar del presente,
byť hlupák sluha ledakto.
dejo atrás la razón, y ¡mucho más!

¡Qué vil sería si fingiera ser,
Jedz, pi, miluj, spi! Ty sa meraj
con mi mente tan libre, un criado estúpido!
univerzom, to nech ťa ctí!

Ni syčiac neslúcham ja vera
¡Que comas, bebas, abraces y duermas!
zlé, kaličiace mocnosti.
¡Y que te midas con el universo!

¡Ni aún a regañadientes serviré
Nuž nech som šťastný - bez jednačky!
de criado a los pobres opresores!
Inak ma hockto pohaní

a poznačia ma rudé fliačky,
¡No hago pactos! ¡Déjame ser feliz!
v horúčkach miazga vyschne mi.
Si no, cualquiera a mí me ofendería,

alguien me encontraría manchas rojas
Nie, ja už ústa nezapchám si.
y absorbería la fiebre mis savias.
K rozumu vznášam ponosu.

Storočie, to sa ku mne hlási:
No, yo no cierro mi boca litigante.
sedliaci, orúc, pri mne sú;
A la razón me quejo de mis penas.

El siglo me contempla, protector.
mňa tuší telo robotníka,
El labrador, arando, piensa en mí.
keď pohne údmi ustato,

pred kinom mňa si čakať zvyká
El cuerpo del obrero me presiente
chasník, v kabáte obdratom.
entre dos movimientos secos, rígidos.

Por mí espera en la puerta de algún cine,
A oplanov kde stojí tábor,
de noche, el mozalbete mal vestido.
postaviť veršu môjmu hať,

bratské tanky sa ako diabol
Y donde batallones de granujas
rozbehnú rým môj rozhučať.
van contra mis poesías enfiladas,

se echan a andar los tanques fraternales
Ja vravím: Človek ešte nie je
a traquetear mis rimas por el mundo.
veľký, no predstáv nesmiernych.

Nech sprevádzajú jeho deje
Esto digo: que aún no es grande el hombre,
láska a duch: sa zrodil z nich!
aunque él, irrazonable, si lo crea.
Que sus padres no le pierdan de vista;
padre y madre:¡la razón y el amor!


添加译本