Furtivo, entrou ontem em Paris o Outono,
Včera sa Jeseň šuchla cez Paríž.
em silêncio, pelo Boulevard Saint-Michel;
Po bulvári Saint Michele kradla sa,
em plena canícula, na sombra da folhagem,
v kanikule, pod míkvym haluzím,
assim o vi surgir.
a so mnou stretla sa.
Eu caminhava para o Sena e em mim
Práve som k Seine šiel a v duši mi
ardia uma canção que eu estranhava;
pesničky ako raždie horeli,
inesperada e grave, triste, rubra,
čmudiace, smiešne, žiaľne, nachové,
da morte me falava.
že umriem vraveli.
Ao ouvido me disse não sei quê, o Outono,
Jeseň ma dostihla a šepla dač.’
e então vi que o Boulevard estremecia,
Bulvárom Saint Michele to zachvelo.
zum, zum: folhas dançavam no caminho
Zum, zum: po ceste lístie žartovné
eivadas de ironia.
si poletovalo.
Um instante: o Verão nem se deu conta.
Minúta: len čo Leto užaslo,
Rindo, o Outono desapareceu na aragem.
z Paríža Jeseň ušla s chichotaním.
Mas esteve! Esteve aqui, eu bem o sei,
Tu bola, a že bola, viem len sám
sob o gemido da folhagem.
pod lístím rozstonaným.