Noche de arrabalJamís, Fayad 译

Noc na predmestíJán Smrek 译


La luz alza su red
Tíš, – vstala ťarbavo a hľa,
lentamente del traspatio.
začína kefa rajbanie;
Como el foso en el fondo del agua
nad ňou kus steny premýšľa,
nuestra cocina se llenó de bruma.
či spadnúť dole a či nie.

Noc v olejnatých handrách kráča
Silencio. Casi se yergue lerdamente
a vzdychnúc, síde s oblohy,
y repta el cepillo de fregar;
kraj mesta dá si pod nohy.
encima de él, un pedacito de pared
Potom sa cez námestie stáča
medita si quedarse o desprenderse.
s lampášom, čo má od mesiaca.

Stoja jak ruiny
La noche se detiene en trapos grasientos,
fabriky a ich komíny,
suspira la noche en el cielo,
no kým noc vonku vzdychá,
se sienta al borde de la ciudad.
v nich hustne ešte masívnejšia tma,
Se dirige vacilante a través de la plaza;
podstavec ticha.
enciende un poquito de luna para que arda.
A cez obloky tkáčovní

v snopoch svetla steká
Las fábricas están
luna mäkká,
paradas, como ruinas,
jej jagavý lúč strieborný
pero dentro se fabrica la más densa oscuridad,
jak vlákno prúdi cez brdá
el fundamento del silencio.
a pokým stojí robota,

do rána tkajú stroje hundravé
Y a las ventanas de las hilanderías
tkáčkam ich sníčky splývavé.
desciende en un haz
A obďaleč zas k stínu stín,
el rayo de luna.
jak klenbovitý cintorín:
La suave luz de la luna es el hilo
skrutkáreň, železiareň, cementáreň.
en los surcos de los telares,
Tajnosť chmúrneho zmŕtvychvstana
y hasta la mañana, mientras recesa la labor,
závody tieto strážia v sne.
las máquinas tejen a disgusto
Kás‘ mačka kutre na ohrade
los sueños fugaces de las tejedoras.
a nočný vartáš z povery

hneď v svetlonosa uverí, -
Y más allá, como un cementerio con arcos,
dynamá ako chrobáci
fábricas de hierro, de cemento, de tornillos.
chladno sa lesknú v rade.
Resonantes criptas familiares.
Zapískal rušeň.
Estos talleres guardan el secreto
V hustnúcom šere vlaha pláva,
de una sombría resurrección.
Spadnuté lístie ohmatáva

a prach na ceste
Un gato araña en la cerca.
obťažkáva.
y el sereno, supersticioso,
Tu strážnik kročí na chodník,
ve fantasmas, rápidas señales de luz,
Tu hundrajúci robotník.
los dínamos de lomos de insecto
A, roznášajúc letáky,
brillan fríamente.
prebehne tu-tam

súdruh nejaký.
Silbido de tren.
Pred seba ňuchá ako pes

a ako mačka vetrí dozadu,
La humedad tantea en la penumbra,
vyhýbajúc sa lampám,
en el follaje del árbol derribado,
čo na ceste si staly do radu.
y hace más pesado
Kazí sa svetlo v ústach krčmy,
el polvo del camino.
mláku dávi jej okien pár;

lampa dnu bliká mdlými lúčmi,
En el camino un policía; un obrero hablando solo.
pod ňou nádenník samotár.
Algún camarada se desliza
Drieme si krčmár, nemá práce,
con sus hojas volantes.
chrup cerí k stene, chrápal by,
Olfatea adelante como un perro
žiaľ skypel mu hor’ schodmi, plače.
y como un gato afila hacia atrás las orejas.
Revolúciu velebí.
Cada lámpara le impone un rodeo.
Pleskotajúce vody stuhly

jak vychladnutý kov.
La boca de la taberna vomita una luz podrida,
Vietor jak bludné psisko chodí,
su ventana vomita un charco;
jazyk mu visí, strebe vody
dentro, se mece una lámpara ahogada,
z barín i jarčekov.
sólo está en vela un jornalero.
Slamníky ako plte nemo
el tabernero dormita, jadeante.
po prúde noci plávajú –
El obrero muestra los dientes a la pared,
skladište loď je uviaznutá,
su pena hierve de rabia impotente,
slieváreň ponton železný,
llora. Aclama a la revolución.
a slievač nad kadlubom sní,

dieťatko si v ňom uliať húta.
Como el metal enfriado, rígidas son
Vlhké je všetko, ťažké všetko.
las aguas crujientes.
Bedárskych krajín mapy tu
El viento es un perro errabundo
maľuje pleseň svojou štetkou.
cuya gran lengua colgante toca el agua
A tamto v pustých lučinách
y traga agua.
handry na biednych travinách

a papier. Šuští! Ani hnúť,
Colchones de paja nadan como balsas,
darmo sa vypína...
nadan silenciosos en la corriente nocturna.
Slizké tvoje vetry sa podobajú

špinavým plachtám, čo tu vlajú,
El almacén es una barca varada,
ó noc!
la fundición es un bote de hierro
Na nebi visíš ako na niti
y el vaciador sueña un bebé rojo
vetchý perkál a ako na žití
en los moldes metálicos.
smútok, ó noc!

Noc chudobných! Mne uhlím buď,
Todo está húmedo, pesado.
rozfakli sa cez moju hruď,
El moho dibuja el mapa
železnú rudu vo mne tav,
de los países de la miseria.
z nej nákovu mi v srdci sprav,
Y allá, en los campos áridos,
kladivo, čo vie ukuť raz-dva
hay trapos y papeles en las yerbas harapientas.
kĺzavú čepeľ pre víťazstvá,
¡Cómo quisieran reptar! Se estremecen,
ó noc!
pero no tienen fuerzas para andar.
Vážna je noc, ťažké jej tmy.

Ja už tiež, bratia, spal by som.
Tu viento húmedo, pegajoso,
Každý chráň dušu pred trudmi.
es como el ondear de sábanas sucias,
Každý chráň telo pred plazom.
¡oh, noche!
Pendes del cielo como un colgajo de algodón
en una cuerda, y como la tristeza en la vida,
¡oh, noche!
¡Noche de los pobres!, sé mi carbón,
humea aquí, en mi corazón,
funde el hierro dentro de mí,
un yunque sólido, irrompible,
un martillo atronador,
una silbante espada para la victoria,
¡oh, noche!

Grave es la noche, espesa.
Yo también voy a dormirme, pues, hermanos.
Que el sufrimiento no pese en nuestras almas.
Que los insectos no castiguen nuestros cuerpos.


添加译本