Včera sa Jeseň šuchla cez Paríž.

Včera sa Jeseň vkradla do Paríža,

Po bulvári Saint Michele kradla sa,

Po Boulevard Saint-Michel nečujne mihla sa

v kanikule, pod míkvym haluzím,

V letnej horúčave, pod tichým lístím

a so mnou stretla sa.

A so mnou stretla sa.

Práve som k Seine šiel a v duši mi

Práve som k Seine cestu vážil

pesničky ako raždie horeli,

V duši mi drobné chrastie-pesničky:

čmudiace, smiešne, žiaľne, nachové,

Dymiace, čudné, trudné, purpurové,

že umriem vraveli.

že umriem zneli.

Jeseň ma dostihla a šepla dač.’

Jeseň ma dostihla a niečo šepla

Bulvárom Saint Michele to zachvelo.

Boulevardom Saint-Michel to otriaslo

Zum, zum: po ceste lístie žartovné

Zum, zum; pozdĺž cesty žartovné

si poletovalo.

Lístie lietalo.

Minúta: len čo Leto užaslo,

Minútka: Leto ešte nebolo v rozpakoch

z Paríža Jeseň ušla s chichotaním.

Jeseň z Paríža zmizla so smiechom.

Tu bola, a že bola, viem len sám

Bola tu, a že tu bola, viem len sám

pod lístím rozstonaným.

Pod raždím stonom.