Včera sa Jeseň šuchla cez Paríž.
L’Autunno a Parigi ieri è scivolato,
Po bulvári Saint Michele kradla sa,
Sul viale San Michele è muto passato,
v kanikule, pod míkvym haluzím,
In canicola, sotto le quieti chiome
a so mnou stretla sa.
E ha incorso in me.
Ho proprio camminato verso la Senna
Práve som k Seine šiel a v duši mi
Canti-sterpi ardevan nell’anima,
pesničky ako raždie horeli,
Fumosi, anomali, mesti, scarlatti
čmudiace, smiešne, žiaľne, nachové,
Pel segno della mia morte.
že umriem vraveli.
L’Autunno m’ha raggiunto e bisbigliato,
Il viale San Michele ha tremato,
Jeseň ma dostihla a šepla dač.’
Son ronzando svolazzato sul viale
Bulvárom Saint Michele to zachvelo.
Le scherzose fogliame.
Zum, zum: po ceste lístie žartovné
Oh, tempo! L’Estate non è ceduta,
si poletovalo.
Ma l’Autunno ridendo ha dato la fuga.
È qua passato e io lo so soltanto
Minúta: len čo Leto užaslo,
Sotto le fronde di pianto.
z Paríža Jeseň ušla s chichotaním.
Tu bola, a že bola, viem len sám
pod lístím rozstonaným.