Včera sa Jeseň vkradla do Paríža,
Furtivo, entrou ontem em Paris o Outono,
Po Boulevard Saint-Michel nečujne mihla sa
em silêncio, pelo Boulevard Saint-Michel;
V letnej horúčave, pod tichým lístím
em plena canícula, na sombra da folhagem,
A so mnou stretla sa.
assim o vi surgir.
Práve som k Seine cestu vážil
Eu caminhava para o Sena e em mim
V duši mi drobné chrastie-pesničky:
ardia uma canção que eu estranhava;
Dymiace, čudné, trudné, purpurové,
inesperada e grave, triste, rubra,
že umriem zneli.
da morte me falava.
Jeseň ma dostihla a niečo šepla
Ao ouvido me disse não sei quê, o Outono,
Boulevardom Saint-Michel to otriaslo
e então vi que o Boulevard estremecia,
Zum, zum; pozdĺž cesty žartovné
zum, zum: folhas dançavam no caminho
Lístie lietalo.
eivadas de ironia.
Minútka: Leto ešte nebolo v rozpakoch
Um instante: o Verão nem se deu conta.
Jeseň z Paríža zmizla so smiechom.
Rindo, o Outono desapareceu na aragem.
Bola tu, a že tu bola, viem len sám
Mas esteve! Esteve aqui, eu bem o sei,
Pod raždím stonom.
sob o gemido da folhagem.