Tak už zmizla trpká, letná zeleň.

Trpká, letná zeleň sa už roztopila.

Zem má farby jablka a mrazu.

Jablkovo-červená a mrazivo-modrá je krajina.

Krajinou sa nesie drozdia pieseň,

Ktorými sa pieseň drozda sťahovavého vadila,

Suché prúty znejú raz tam, raz tu,

Suchá viazanica prútov zavŕzga

Vŕšky vinohradov visia z neba.

A cecok vinohradných pahorkov visí.

Bez pozvania prichádza sem jeseň.

Áno, áno, to už je, to už je jeseň!

Ako dieťa na zimu som čakal.

Jak dávno je to, čo zimu som tak čakal.

Teraz sa ma zmocňuje len tieseň,

Ako z odkvapu, keď do sudov leje,

Každá zrelá bobuľa má zápal,

Medzi nabrzlými dužinami zmysel vzlykal

V každej kvapke muštu vidím teba.

Jeho kvapka sa kvasí a žblnkoce.

Poď dnu, zima, keď si už sem prišla!

Poď, skorá zima moja! Kozub mazavý!

Zas som plný mrazivého vzduchu!

Okná roztavené od môjho bažného nádychu!

Vatra v kozube by sa mi zišla.

Môj nos sa vás dotkne – vonku sa sneh valí,

Zimné obrázky mám skryté v duchu,

Trhovkyne červené, mäsiari šediví sa hýbu

Opäť vo mne breše ryšavý pes.

predo mnou znova a ryšavé psy.

Mrholí krv stáda sťatých teliat,

Ako krv sťatých teliat, tak mrholí

V krátkych nožoch krátke dni sa blyštia.

Z krátkych nožov dňa osvetlenie,

Všetkého je na mňa príliš veľa,

Zeleninová vôňa kožených jabĺk duní

Štedrá večera je stále bližšia,

Na večernom, ospalom, zasneženom voze,

Detské sny mi z duše neodnes dnes.

Čo zavalité, tmavé paripy ťahajú.

Bezdôvodne mňauká naša mačka,

Mačka mňauká – kto vie prečo?

Možnože nás chce len trocha strašiť.

Jak temný duch, na zasneženom dvore.

Sneží z neviditeľného mráčka,

Na svetlo prenikajúce z kuchyne

Na prahu nás neúnavne stráži

By siahlo aj fúzaté zdesenie,

Nebojácna vetvičková metla.

Ale metla z konárov na prahu dohliada.

V hrkotavých plechoch starej strechy

A na hrkotavých plechoch striech hore

Počuť ako kráča snežný anjel.

Už hlahol zvonov a anjel kráčajú

Pod stromčekom odpúšťame hriechy,

A sviečky svietia na smreku hľa tam dole

Každý v sebe seba náhle našiel.

Koláče vežaté – piesne medové

V každej duši zažali sa svetlá... [1]

Sa vyparujú, jak sneh na stohoch...