Čím pomenovať ťa,
Come ti posso nominare,
keď o súmraku zádumy
Se nel crepuscolo incantato,
na tvojich oči krásnych večernicu
Occhi miei si perdono a guardar’
s obdivom hladia moje oči,
La stella di Venere negli occhi tuoi,
jak zrelý by ju teraz prvýkrát...
Come se fosse la prima volta…
na hviezdu tú,
Ogni raggio,
jejž každý pablesk
Di questa stella è un ruscello d’amore,
je lásky potokom,
Che nel mare della mia anima si getta.
čo do duše mi vteká mora —
Come ti posso nominare?
čím mám ťa menovať?
Come ti posso nominare,
Quando lo sguardo tuo
Čím pomenovať ťa,
Su di me fai posar’
keď na mňa letkom zašleš
Come una colomba soave,
vše pozor svoj
Di cui ogni piuma,
tú krotkú holubičku,
E’ un ramoscello d’ulivo della pace,
jejž každé pieratko
Sfiorandomi pienamente mi appaga!
je olivovou vetvou pokoja,
Perché è più soffice della seta,
a ktor’ho dotyk je tak dobrý,
E del guanciale di una culla -
bo nežnejší je od hodvábu
Come ti posso nominare?
i od vankúša kolísky —
Come ti posso nominare,
čím mám ťa menovať?
Quando la tua voce risuona,
Gli alberi spogli d’inverno,
Čím pomenovať ťa,
Sentendola,
keď rozzvučia sa tvoje hlasy,
Si vestirebbero di verdi fronde,
tie hlasy, ktoré nech by počuly
Credendo, che è giunta
tak suché stromy v zime,
La primavera,
ver’ vyhnaly by ihneď ratolesti
Del tanto atteso redentore,
v tom domnení,
Perché l’usignolo canta…
že tu je jaro už,
Come ti posso nominare?
ten spasiteľ ich dávno čakaný,
Come ti posso nominare?
bo vyspevuje sláviček —
Se le labbra tue di rubini ardenti
Čím mám ťa menovať ?
Sfiorano le mie,
Le nostre anime,
Čím pomenovať ťa,
Nell’ardore del bacio si uniranno,
keď k ústam sa mi primkne
Come nell’aurora, la notte con il giorno,
úst tvojich žhavý kameň rubínový,
Perdo il senso del mondo e anche del tempo,
a v ohni bozku duše sa nám stopia,
Tutte le sue beatitudini misteriose,
jak za úsvitu splynú deň i noc,
L’eternità, su di me effonde.
a zpred očí mi zmizne svet,
Come ti posso nominare?
čas zmizne zpredo mňa,
Come ti posso nominare,
a tajomných spás svojich súhrnom
Madre di tutte le felicità,
ma zaplaví až večnosť —
La fatina delle mie
čim mám ťa menovať?
Visioni ascese al cielo,
Le mie più ardite speranze,
Čím pomenovať ťa?
Dalla brillante realtà, mortificate,
Ty blaha môjho sladká mati,
Per la mia anima è un tesoro unico,
do neba vtrhlej obraznosti
Ma vale di più che tutto il mondo,
ty víla-dcéra,
La mia sposa, la dolce, la bella,
najodvážnejšie moje nádeje
Come ti posso nominare?
zahanbujúca skvúca skutočnosť,
ty duše mojej jediný,
no nad jeden svet drahší poklade,
premilá moja mlado-žienka krásna,
čím mám ťa menovať?